Štandart
Štandartné tance ako som už spomínala majú presne stanovené pravidlá. Niečo viac o štandartných tancoch sa môžete dočítať tu.
Anglický valčík: /waltz/ Európe má waltz dlhú históriu, tancuje sa v každom kúte sveta. Vznikol v 16. a 17. storočí z ľudových tancov. Tieto tance boli veľmi obľúbené v Rakúsku i južnom Nemecku. Tancovali sa v ¾ takte. Páry sa pri nich otáčali na veľkom priestore. Súčasná verzia vznikla začiatkom 20. storočia z amerického Bostonu, kde stáli partneri otočení na opačné strany, no navzájom sa dotýkali bokmi, a európskeho ländleru, čo bol predchodca valčíka. Patrí medzi swingové tance do skupiny štandardných spoločenských tancov. Má približne 30 taktov za minútu, narozdiel od klasického, viedenského valčíku, ktorý má 60 taktov za minútu.
Viedensky valčík: Ako prvý sa tancoval v tesnom uzavretom štandardnom držaní. Je považovaný za kráľovský tanec. V r. 1785 bol zakázaný ministerstvom z morálnych dôvodov. Následne bol vyhlásený za hriešny. Vzniká na konci 18. storočia po francúzskej revolúcii ako túžba po jednoduchosti a slobode, je plný optimizmu. Plne vyhovoval týmto myšlienkam, pretože vyjadroval ústup od tanečného ceremoniálu k tanečnej voľnosti. Ako už bolo spomenuté, nezískal si popularitu hneď, pretože konzervatívny ľud bol pohoršený nad spôsobom, akým sa tancoval. V r. 1787 sa dostáva do podvedomia šľachty a do salónov v mestách. Presný pôvod známy nie je, treba ho však hľadať približne v 12. storočí.
Tango:Tango, tanec, ktorý si generácie tanečníkov odovzdávali z pokolenia na pokolenie, sa zrodil v slumoch a biednych uličkách Argentíny. Viac ako storočie bol pokladaný za priveľmi hriešny pre spoločenské sály. Začiatkom 19. storočia sa po istých zmenách a úpravách stal v Európe veľmi oblubený a módny. Hoci je to prekvapujuce, nie je tažke naučiť sa ho tancovať. Tanečník veľmi ľahko zvládne základné tanečné figúry. Avšak tajomstvo zmocnenia sa dráhy tanga spočíva v zaujatí správneho postavenia a v dosiahnutí nepolapiteľného mačacieho pohybu.